Folklór ešte zatiaľ žije. Niekde je prítomný aj v každodennom živote. Verím, že vydrží dlho. Je to hodnota, ktorú si dostatočne nevieme oceniť a vážiť. Možno preto, že čo je doma, to sa neráta. Je mi vždy ľúto, keď prechádzam Slovenskom a na každom kroku vidím vplyv globalizácie, ktorá je vlastne amerikanizáciou. Všade McDonaldy, ranče, U Donlyho, puby, a to v srdci Slovenska, rázovitého kraja, ktoré sa týmto „špiní“ a znehodnocuje. Naši ľudia, keďže im možno chýba viac hrdosti, veľmi ľahko podliehajú cudzím vplyvom, často len preto, lebo je to z cudziny, lebo je to iné a nové, alebo je to práve v kurze. A pritom cudzinci hľadajú práve to, za čo sa hanbíme, to, čo nikde inde nenájdu, len na Slovensku. Niekedy mi je z toho smutno a najmä bezmocno.
