Spojením techniky, svetla a obsahu môže vzniknúť dobrá fotografia. Niekedy však technika, či svetlo nemusia byť dôležité, ak má fotografia dobrý obsah, príbeh.
Som amatérsky fotograf, žijem v Bratislave. Nešpecializujem sa na určitý žáner fotografie. Fotografujem všetko, čo ma nejakým spôsobom oslovuje. Avšak predsa len trochu viac ma priťahujú situácie, v ktorých hlavnú úlohu hrajú ľudia – momenty z ich života a architektúra. Paradoxne, napriek tomu, že fotografia zachytáva všetko dvojrozmerne, s fotoaparátom v ruke akoby svet zrazu nadobudol ďalší rozmer. Vtedy s úplne inými očami a prežívaním vnímam svoj i okolitý život. Spočiatku sa mi javila fotografia ako príjemná a celkom ľahká zábava, ale časom zisťujem, že je to ťažké remeslo. Urobiť dobrú fotografiu, aby bola nie len technicky, ale aj obsahovo príťažlivá a zároveň v niečom odlišná od miliónov ďalších, je nesmierne ťažké. Hoci som začal s fotografovaním už v detstve, takže som zažil celé to krásne „trápenie“ v tmavej komore a po niekoľkoročnej prestávke sa znova k tejto záľube vrátil, stále mám pocit, že sa len učím, že tie dobré fotografie ešte len raz možno urobím.
Za čas, ktorý ste boli ochotní venovať tejto fotogalérii všetkým ďakujem. Možno niektoré fotografie niekoho zaujmú, oslovia a budem rád, keď mi napíšete svoje pocity, resp. svoje pripomienky, ktoré by mi odhalili nedokonalosti mnou nepovšimnuté, sem.
Občas pošlem nejaké fotografie do amatérskych súťaží a niekedy sa mi podarí aj uspieť, ako napríklad tu.
Zopár fotografií nájdete aj tu i tu.
Milan Perfecký
20. február 2006
Kto by si chcel vypočuť Chopinov Jarný valčík v mojom amatérskom podaní, má tú možnosť. Nehral som síce na klavíri asi 40 rokov, ale veľmi som sa snažil. 🙂 23.7.2021
Druhá verzia nahrávky Chopinovho Jarného valčíka (11.10.2023).
Pieseň som zložil v mojich horších časoch života. Na malom mixážnom pulte, ktorý bol ešte na kazetové pásky, som si nahral postupne spev a hudobné nástroje a zmiešal dokopy. Pieseň vznikla a bola nahratá v roku 1999. Dnes, v roku 2021, som k nej urobil toto amatérske video. Akurát, že vo veku 46 rokov som inak vyzeral, ako dnes, keď už mám 68, kedy som video vytvoril. 🙂 Som si vedomý nízkej kvality videa, ale aj tak ma to teší, že som so svojimi technickými možnosťami a znalosťami dokázal vytvoriť aspoň takúto prezentáciu. Keď už nie po hlasovej a textovej stránke, tak snáď po hudobnej stránke pieseň zaujme.
Túto pieseň som zložil v roku 2001. Dnes, v decembri roku 2021, som k nej vyrobil toto amatérske video. Snáď sa niekomu bude páčiť. Príjemné počúvanie.
Skladbu som zložil a nahral v roku 1998. Dnes (7.4.2023) som k nej nahral video a uverejnil na Youtube. Chcem ňou vyjadriť odpor voči nadmernému používaniu anglického názvoslovia, aj keď máme v našom jazyku na to vlastné výrazy. Nechápem prečo musíme nazvať lokalitu pri Dunaji River parkom, prečo musíme mať Nivy Tower, Twin City…? Bohužiaľ, toto je výrazom slovenskej zakomplexovanosti. Niektorí z nás chcú byť veľmi svetoví a myslia si, že slovenský jazyk im na to nestačí. Je to smutné. Precestoval som veľa európskych krajín a takéto nadužívanie cudzieho jazyka som nikde nevidel. Žijú tam totiž ľudia hrdí na svoju vlasť a na svoj jazyk.
Môj vnuk Julko Perfecký vo V-klube, 12.12.2023. Vystúpenie v rámci ZUŠ Exnárova.
Obľúbené výroky:
Po štyridsiatom roku života je už každý zodpovedný za výraz svojej tváre a tón svojho hlasu.
. . .
Človek urobí významný krok dopredu, ak sa prestane tešiť z toho, že získal nejakú výhodu na úkor druhého.
Milan
Mali by sme sa viac prejavovať, ako reagovať.
. . .Staraj sa o svoje myšlienky, lebo sa z nich stanú slová,
Dalajláma
Staraj sa o svoje slová, lebo sa z nich stanú skutky,
Staraj sa o svoje skutky, lebo sa z nich stanú zvyky,
Staraj sa o svoje zvyky, lebo vytvárajú charakter,
Staraj sa o svoj charakter, lebo ten vytvára osud
a osud – to je tvoj život.
Človek chce byť milovaný, a ak ho nikto nemiluje, tak obdivovaný, a ak ho nikto neobdivuje, tak obávaný, a ak sa ho nikto nebojí, tak chce, aby ním ľudia opovrhovali a pohŕdali. Človek chce, aby z neho ľudia mali nejaký pocit, jeho duša sa desí prázdna a chce kontakt za akúkoľvek cenu.
Hjalmar Soderberg: Doktor Glas (1905)
. . .
